C´est la vie

Krv, srdce a cievna sústava

Telové tekutiny

- základnou súčasťou je voda, v ktorej sú rozpustené anorganické a organické látky

- voda je viazaná v bunkách ako vnútrobunková tekutina a tvorí 60% celkového množstva vody v organizme

- zvyšných 40% tvorí mimobunková voda → krv a miazga (76%), tkaninový mok (24%)

º tieto tekutiny tvoria vnútorné prostredie organizmu

Krv a jej funkcie (hem, sanguis)

- najdôležitejšie funkcie krvi : transport, termoregulácia, udržiavanie homeostázy, obrana organizmu (špecifická a nešpecifická), zastavenie krvácania – (podrobnejšie téma 22.)

Zloženie krvi

- krv (4-5L) je červená, nepriehľadná, hustá tekutina, ktorú tvoria :

červené krvinky – 4,5 až 5 miliónov/mm³     biele krvinky – 4 000 až 10 000/mm³

krvné doštičky – 150 000 až 300 000/mm³   krvná plazma – 55%

- podiel červených krviniek v celkovom objeme krvi sa nazýva hematokryt, ktorý má u mužov v priemere hodnotu 44+-5%, u žien 39+-4%

- krv sa pri sedimentácií (usadzovaní) rozdelí :

najnižšie sú červené krvinky → biele krvinky → krvné doštičky → najvyššie je krvná plazma

- zistenie sedimentačnej rýchlosti patrí medzi základné vyšetrenia, najmä pri zápalových ochoreniach, pri ktorých rýchlosť sedimentácie stúpa

- u mužov je to rýchlosť usadenia 3-8 mm/h a u žien 7-12 mm/h

Krvná plazma

- žltkastá tekutina, tvorená 91-92% voda, 8-9% rozpustené látky; 

organické látky: bielkoviny(60-80 g/l),  tuky(4-10 g/l),               cukry(8-12 g/l),             a dusíkaté látky nebielkovinovej povahy (0,2-4 g/l)

- plazmatické bielkoviny ( albumíny a globulíny ) sa podieľajú na transporte látok, udržiavaní stáleho objemu a pH krvi

- imunoglobulíny ( gama globulíny) sa podieľajú na špecifickej obrane organizmu

- fibrinogén sa zúčastňuje mechanizmu zrážania krvi

Krvinky a ich funkcia

Červené krvinky (erytrocyty)

- prenos dýchacích plynov a udržiavanie pH ; nemajú jadro, sú schopné tvarovo sa prispôsobiť prostrediu (bikonkávny disk)

- hlavnou zložkou je červené farbivo – hemoglobín → hem: s centrálne uloženým dvojmocným železom, na ktorý sa viaže kyslík                globín: na ktorý sa viaže oxid uhličitý

º životnosť červených krviniek je 120 dní

Biele krvinky (leukocyty)

- tvoria sa v embryonálnych tkanivách z kmeňových buniek, po narodení v červenej kostnej dreni

- typy bielych krviniek sa rozlišujú podľa štruktúry cytoplazmy :

70%          granulocyty (v cytoplazme majú granule) : neutrofilné, eozinofilné, bazofilné

30%          agranulocyty (v cytoplazme nemajú granule) : monocyty , lymfocyty T,B

- biele krvinky zanikajú v slezine

Krvné doštičky (trombocyty)

- produkujú rastový faktor, ktorý regeneruje výstelky ciev

- zastavujú krvácanie → proces, ktorý zahŕňa 3 základné deje:

î reakcia ciev na mieste poranenia ( cieva sa stiahne º vazokonstrikcia )

î reakcia krvných doštičiek → vytvára sa z nich provizórna zátka

î hemokoagulácia → zrážanie krvi

Transfúzia – prevod krvi

- objav existencie krvných skupín takmer súčasne a nezávisle uskutočnili 3 lekári:

Nemec Landsteiner             Čech Janský               Američan Miller

- základnou požiadavkou pri transfúzií je, aby darca a príjemca mali rovnakú krvnú skupinu

- v súčasnosti sú vytvorené krvné bunky v transfúziologických pracoviskách, kde sa spracúva a konzervuje krv získaná od dobrovoľných darcov krvi

Tkanivový mok a miazga

- krv, tkaninový mok a miazga tvoria mimobunkové prostredie ľudského organizmu

- tkanivový mok vzniká ultrafiltráciou krvnej plazmy, ktorá sa deje vo vlásočniciach kapilárach

- miazgové cievy predstavujú podporný drenážny systém, ktorým prúdi tekutina – miazga (lymfa)

- miazgové kapiláry sa spájajú do hrubších cievok, ktoré vytvárajú miazgové kmene, ktoré vchádzajú do hrudníkového miazgovodu odkiaľ miazga odteká do žilového krvného obehu

- miazga sa filtruje v miazgových uzlinách (detská žľaza, mandle)

Ochorenie krvi

- anémia (málokrvnosť) – pri ktorom klesá počet červených krviniek a množstvo hemoglobínu, vyvolaná ako následok krvácania alebo nadmerným rozpadom erytrocytov či znížením krvotvorby

- zvýšený počet bielych krviniek (leukocytóza) spôsobuje leukémiu (leukózu)

- krvácavé stavy ( hemoragické diatézy) sú spôsobované poruchou zrážania krvi → najznámejšou je hemofília

- krv neustále preteká organizmom

- cirkuláciu krvi zabezpečujú pravá a ľavá polovica srdca → ich spojenie zabezpečuje dokonalú

synchronizáciu činnosti

- sú to duté orgány, ktorých steny sú tvorené špeciálnou svalovinou – myokardom

- každá polovica srdca je tvorená dvoma časťami : predsieňou a komorou

Srdce (cor, cordium)

- je uložené šikmo medzi pľúcami vo väzivovom vaku î osrdcovníku ( pericardium)

- umiestnené je v strede medzipľúcia , jeho hrot smeruje doľava a dolu

→ → → → → → → →  obrázok → → → → → → →

-srdce je rozdelené priehradkou na pravú stranu (odkysličená krv) a ľavú stranu (okysličená)

- v hornej časti srdca sú predsiene (atriá) a dolnej časti komory (ventriculi)

- pravá predsieň oddeľuje od komory trojcípa chlopňa a ľavú predsieň dvojcípa (mitrálna) chlopňa

- Srdce sa skladá z 3 vrstiev : 1. vonkajšia Ê osrdie (epikard) – blana na povrchu srdca

(zabezpečuje prácu srdca a vedenie nervových vzruchov )

3.vnútorná Ê vnútrosrdie (endokrad) – vystiela vnútorné dutiny a tvorí cípovité chlopne

Prietok krvi srdcom

vys.

- do Pp priteká hornou a dolnou dutou žilou odkysličená krv, ktorá sa vypulzuje do Pk,

z nej prúdi pľúcnicovým kmeňom do pľúc, kde sa okysličuje

- na začiatku pľúcnice je polmesiačiková chlopňa, ktorá zabraňuje spätnému toku krvi

- z pľúc sa vracia okysličená krv pľúcnymi žilami do Ľp

- z Ľp prúdi do Ľk

- z komory sa krv odvádza najmohutnejšou tepnou î srdcovnicou (aortou) do celého tela

stručná schéma:

Pp → Pk → pľúca → Ľp → Ľk → celé telo

- cievy do srdca º žily

Činnosť srdca

- pozostáva z dvoch fáz Ê sťahu ( systola )

                                    Ê ochabnutie ( diastola )

- pracovný cyklus začína sťahom predsiení (krv sa vytlačí do komôr) a ochabnutím komôr ; plnia sa krvou ; pokračuje sťahom komôr î krv sa vytlačí z Pk do pľúc , z Ľk do celého tela ; do predsiení sa krv vracia (do Pp z celého tela, do Ľp z pľúc )

- celý cyklus je riadený autonómnym nervovým systémom a vodivou svalovinou srdca, ktorá pripomína nervové tkanivá → nazýva sa prevodový systém srdca

- činnosť srdca sa môže prejaviť :ozvami ; tepom a zmenou elektrických prúdov

- srdcová ozva – je zvuk vyvolaný sťahom srdcového svalu a následným uzavretím cípových chlopní º systolická ozva → nasleduje diastolická ozva uzavretím polmesiačikovitých chlopní

- rýchlosť činnosti srdca sa môže sledovať prostredníctvom počtu tepov za časovú jednotku

- tep – vzniká nárazom krvi na steny aorty pri sťahu ( systole ) komory

- u žien je tepová frekvencia vyššia ako u mužov

- minútový objem srdca → je množstvo krvi prečerpané za 1 minútu

- elektrickým prejavom srdečnej činnosti sú prúdy, ktoré vznikajú činnosťou svalu

→ prúdy sa dajú merať a zaznamenávať î elektrokardiogramom = EKG

- krvný tlak → je tlak v tepnách

- tlakový pulz → je to prechodný zvýšený tlak, ku ktorému dôjde rozšírením stien aorty

- najvyššia hodnota tlaku dosiahnutá počas sťahu (systoly) º systolický tlak (dosahuje 14-16 kPa; t.j.100-120 torr)

- najnižšia hodnota tlaku dosiahnutá počas ochabnutia (diastoly) º diastolický tlak ( dos. 8-11 kPa; t.j. 60-80 torr)

→ tlak sa meria tonomerom

→ vekom sa tlak mení → v puberte sa zvyšuje tlak viac u chlapcov ako u dievčat → v starobe tlak sa zvyšuje viac u žien ako u mužov

Výživa srdca

- vlastný srdcový obeh tvorený vencovitými ( koronárnymi ) tepnami zabezpečuje stály a bohatý prísun kyslíka a živín

Prúdenie krvi

- všetky funkcie krvi sa dejú vo vlásočniciach (kapilárach)

- vlásočnice sa spájajú a vytvárajú žilky (venuly) a žily (vény)

- na pohyb krvi v žilách sa preto podieľajú ďalšie faktory :

î svalová pumpa → pôsobí stlačením žíl priečne pruhovanými – kostrovými svalmi

î dýchanie → počas nádychu klesá vnútrohrudníkový tlak a krv je nasávaná do dutých žíl a Pk

î sacia sila srdca → vytláčanie krvi zo srdca do tepien uľahčuje odtok krvi zo žíl do srdca

Choroby srdca a cievnej sústavy

- srdcový infarkt (infarkt myokardu) – dochádza k nemu upchaním niektorej z drobných vencovitých tepien a časť srdcového svalu touto upchávkou začína odumierať, pretože zostáva bez kyslíka a výživy

→ na vzniku infarktu sa podieľa: obezita, fajčenie, nedostatok pohybu, stres aj genetická predispozícia ; infarkt je viac častejší u mužov ako u žien

- za chorobné sa považujú hodnoty systolického tlaku nad 20 kPa (160 torr) a diastolického nad 13,3 kPa (100 torr) º vtedy hovoríme o hypertenznom ochorení (o vysokom krvnom tlaku) dôsledkom čoho dochádza k degeneratívnemu ochoreniu tepien – arterioskleróze → najnebezpečnejšia forma je arteroskleróza Ê dochádza k ukladaniu cholesterolu a tukových látok na steny ciev a tým ich zúžia alebo až upchajú

- na vzniku arterosklerózy sa podieľa : nesprávna výživa, obezita a cukrovka