Ekosystém
14. 4. 2009
|
|
Ekosystém – tvorí spoločenstvo s abiotickým prostredím
- je to základná jednotka, v ktorej dochádza k obehu látok a prevodu energie
· v každom ekosystéme sú tieto zložky:
¶ anorganické látky zapojené do obehu
¶ organické látky ( bielkoviny, sacharidy, tuky, huminové látky atď., na rozhraní medzi živou a neživou časťou ekosystému )
¶ klimatický režim ( teplota, vlhkosť a ďalšie fyzikálne deje )
¶ producenty ( autotrofné organizmy, prevažne zelené riasy )
¶ komzumenty 1., 2. a 3. rádu ( heterotrofné organizmy, prevažne živočíchy )
¶ dekompozitory → rozkladači ( heterotrofné organizmy, najmä huby a mikroorganizmy )
Ø producenty, komzumenty a dekompozitory predstavujú živú hmotu ekosystému → biomasu (biomasa spotrebovaná životom rastlín tvorí až 50% primárnej hrubej produkcie ekosystému)
- tieto skupiny môžeme považovať v prírode za tri základné funkčné ríše
- ekosystémy skúmajú premeny energie a obehu látok, z hľadiska zmien v priestore a v čase a z hľadiska riadenia ( regulácie )
- podľa fyzikálnych faktorov možno rozlišovať ekosystémy suchozemské a vodné
→ vo vodných ekosystémoch plní funkciu producentov fytoplanktón tvorený najmä drobnými riasami
→ u suchozemských ekosystémov sú producentmi cievnaté rastliny (stromy)
ð rýchlosť látkovej výmeny je u suchozemských ekosystémov menšia ako u vodných )
- v ekosystéme je jeden organizmus pre druhý zdrojom energie, takže organizmy vytvárajú potravové (trofické) reťazce
Klasickým zjednodušeným príkladom sú potravové reťazce v rybníku:
|
slnečné žiarenie
fytoplanktón (riasy)
zooplanktón (kôrovce) bylinožravé larvy hmyzu
dravé larvy hmyzu
bylinožravé ryby malé dravé ryby
veľké ryby
|
a.) pastevno-koristnícky
b.) rozkladací →detritický
- prevod energie v ekosystéme vždy zodpovedá termodynamickým zákonom, celkové množstvo energie pri každej premene zostáva rovnaké a časť sa uvoľňuje vo forme tepla
- asimilované množstvo energie je vždy väčšie ako produkcia, ktorú u rastlín označujeme ako čistú produkciu, u živočíchov ako sekundárnu produkciu
- postupné uvoľňovanie energie je spojené s látkovými premenami → prvky pútané do živých organizmov tak prechádzajú viacerými rôznymi základnými organickými zlúčeninami v živých organizmoch a neživé organické látky postupne rozkladajú saprofágne organizmy → postupným rozkladom odumretých tiel sa v pôde utvára humus
- humus sa pozvoľna postupne mineralizuje až na jednoduché anorganické látky î v každom ekosystéme sa teda uskutočňuje v malom biochemický cyklus (t.j. obeh látok medzi živou a neživou prírodou)
Ø keď sa do prostredia dostanú škodlivé látky, hromadia sa najviac vo vyšších článkoch potravových reťazcov – v nich môže nastať až pre zdravie nebezpečná dokonca aj smrteľná koncentrácia , a to aj z pôvodne málo znečisteného prostredia (príklad: DDT a jeho zvyšky (reziduá) sa hromadili v telách vtákov → dôsledok : narušenie tvorby škrupiny vtáčích vajec)
- človek je posledným článkom potravového reťazca a hromadenie škod. látok je preto nebezpečné pre jeho zdravie, ale aj pre jeho genetický základ
- rôzne postavenie jednotlivých populácií v potravovej štruktúre môžeme znázorniť tzv. potravovou pyramídou; jej základňu tvoria producenty a nad nimi sú jednotlivé úrovne konzumentov
- pyramídou vyjadrujeme tok energie a kvantitatívne hromadenie látok
¶ medzi jednotlivými úrovňami platia približne tieto súvislosti:
z prvej trofickej úrovne môže byť primárnymi konzumentmi využitých asi 10-20%, konzumentmi 2.rádu opäť 10-20% atď. Napr. v mori: 1 000 000 ton planktónu -100 000 ton drobných kôrovcov – 10 000 ton drobných rýb – 1 000 ton makrel – 100 ton tuniakov
ZMENY EKOSYSTÉMU:
-v každom ekosystéme dochádza k stálemu vývoju biocenózy – tento vývoj sa v závislosti od abiotických podmienok deje vždy určitým smerom a vrcholí vytvorením ustáleného ekosystému → tento proces sa nazýva ekologická sukcesia a ustálený konečný ekosystém sa nazýva klimax
( príkladom klimaxu môže byť les alebo step)
- ekosystém sa stále vyvíja , ak je prírodná rovnováha náhle a veľmi porušená, môže dôjsť k rozsiahlemu poškodeniu a až k zničeniu ekosystému (smršť, výbuch sopky; znečistenie prostredia človekom, odstránením ekosystému)
- stále výraznejšie zasahuje do ekosystémov ľudská činnosť
- v ekosystémoch, kde je ľudská činnosť menej badateľná, hovoríme o prírodných alebo prirodzených ekosystémoch, na rozdiel od umelých ekosystémov, ktoré sú udržiavané človekom a závisia od dodatkovej energie
BIOSFÉRA
- všetky ekosystémy Zeme tvoria biosféru, ktorá je tiež ako celok vyznačuje tokom energie, obehom látok, samoreguláciou, samoobnovovaním a vývinom
- jednotou celej biosféry môžeme sledovať na biogeochemických cykloch, v ktorých dochádza k obehu základných biogénnych látok a prvkov v prírode
- každý obeh má 2 základné časti:
¶základnú zásobu látok, nebiotickú časť , ktorá sa mení veľmi pomaly
¶kolujúcu biologickú časť, v ktorej dochádza k pomerne rýchlemu pohybu prvkov
Ê obeh vody, a uhlíka, obeh dusíka, fosforu, síry
Ø Obeh dusíka : najväčšou zásobou je ovzdušie, z ktorého sa dostáva do obehu fyzikálnymi dejmi (za búrky a dažďa), jednak biologickými dejmi baktériami a riasami, ktoré viažu vzdušný dusík(najznámejšie hľuzové baktérie). Do ovzdušia sa dusík z biotickej časti cyklu uvoľňuje činnosťou baktérií (denitrifikačných). î priemyslové dusíkaté hnojivá
Ø Hlavnou zásobou fosforu sú horniny a usadeniny. Väčšina z vyťaženého množstva sa z polí dostáva do vody a do morí, takže stúpa množstvo fosforu, ktoré sa „stráca“ v morských usadeninách. î v poľnoh. → fosforečné hnojivá
Ø Zlúčeniny síry (najmä sírany) sú prirodzene obsiahnuté v pôde, vo vode a v ovzduší a aerosólových časticiach. U živočíchov je síra dôležitou súčasťou bielkovín, preto je jej v telách živočíchov asi 10-krát viac ako u rastlín. Človek uvoľňuje do ovzdušia značné množstvo SO2 do ovzdušia spaľovaním fosílnych palív. U nás je 90% síry tohto pôvodu, SO2 je jednou z najvážnejších škodlivín v ovzduší.
§ Základnými stavebnými jednotkami biosféry sú ekosystémy. Ekosystémy, ktoré majú spoločné charakteristické znaky, označujeme všeobecne pojmom biom. Príkladom biomu je tundra, step, lužný listnatý les î biomy v horizontálnom smere vytvárajú vegetačné oblasti, vo vertikálnom smere v závislosti od nadmorskej výšky → vegetačné stupne.
v Prirodzene ohraničené časti biosféry, ktoré sú výsledkom dlhodobých vzťahov abiotických a biotických zložiek, predstavujú krajiny. Každá krajina má charakteristický vzhľad a prirodzený potenciál, t.j. súhrn prirodzenej produktivity jednotlivých ekosystémov v krajine. Človek môže svojou činnosťou nízky potenciál krajiny zvýšiť (napr. zavlažovaním suchých oblastí), alebo ho naopak dočasne aj dlhodobo znížiť narúšaním ekologických súvislostí.
Ø Stálosť (stabilitu) krajiny podporuje najmä vegetácia, nestálosť (labilita) súvisí najmä s vodnou a veternou eróziou, s požiarmi, so znečisťovaním prostredia.
© Javy v krajine skúma z ekologického hľadiska ekológia krajiny. Výsledky skúmania majú ďalekosiahly význam pre prax. Zdá sa, že chránené územia a zvyšky prirodzených ekosystémov v každej krajine (remízky, lesy, medze, stráne a pod.) nemajú význam iba pre zachovanie genofondu prírody a pre zachovanie prírodných ekosystémov, ale aj veľmi priaznivo ovplyvňujú intenzívne obhospodarované územia.
– Chránené územia v našej republike sa zaraďujú do niekoľkých základných kategórií podľa svojho významu a podľa spôsobu a miery ochrany: → medzi veľkoplošné chránené územia patria národné parky a chránené krajinné oblasti
→ maloplošné chránené územia sú štátne prírodné rezervácie, chránené náleziská, chránené parky a záhrady a chránené študijné plochy
F Dozorom nad chránenými územiami je poverená Štátna ochrana prírody, ale ich zachovanie musí byť záujmom všetkých.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
